Mrkvancová pouť v Polnej: Ako vyzerá tradičná česká púť na Vysočine
Navštívili sme Mrkvancovú pouť v Polnej. Mrkvance, hrad, remeselný jarmok, kopec stánkov aj kolotoče – tip na výlet v septembri.
Na Mrkvancovej pouti v Polnej sme ešte nikdy neboli. Už sme o nej ale niekoľkokrát počuli. A keďže je Polná z Jihlavy naozaj kúsok, povedali sme si, že sa tam tento rok konečne pôjdeme pozrieť. 🚗
Vyrazili sme v sobotu po deviatej hodine ráno a ešte pred desiatou sme už parkovali na odporúčanom záchytnom parkovisku v areáli firmy Swoboda pred Polnou. Cesta autom nám trvala asi dvadsať minút. Odtiaľ jazdil až priamo k zámku turistický vláčik s tromi vagónikmi. A musím povedať, že záujem oň bol naozaj veľký. Vláčik bol úplne plný. Jedna jazda stála 30 CZK na osobu a cesta trvala približne desať minút. Cestou sme míňali ďalšie parkovisko o niečo bližšie k mestu, ale v tú dobu tam ešte nikto neparkoval.
Cesta do Polnej: parkovisko a turistický vláčik
Kedy sa koná Mrkvancová pouť v Polnej?
Možno stojí za to najprv vysvetliť, odkiaľ sa ten zvláštny názov vôbec vzal. Púť mala u nás pôvodne predovšetkým náboženský význam a konala sa na sviatok patróna daného miesta. Postupom času sa k nej pridávali trhy, jedlo, rôzne atrakcie a zábava, teda vlastne podoba púte, akú poznáme dnes. Polenská púť je spojená so svätým Ligoriášom, patrónom mesta, a tradične pripadá na druhú septembrovú nedeľu.
Práve v tomto období sa na Polensku aj zberala mrkva, ktorá sa tu kedysi hojne pestovala. Kedy sa mrkva stala symbolom pouti, presne doložené nie je, ale postupne k nej neodmysliteľne začali patriť mrkvance aj zväzky mrkvy zavesené nad dverami domov. V roku 2026 sa Mrkvancová pouť konala od 11. do 13. septembra.
Hrad a zámok Polná: začíname prehliadkou
Vláčik nás vysadil priamo pri areáli hradu a zámku a práve tam sme začali naše spoznávanie pouti. História hradu je oveľa staršia, než by som podľa jeho vzhľadu zvonku čakala. Počiatky tunajšieho hradu siahajú pravdepodobne až do druhej polovice 12. alebo prvej polovice 13. storočia a prvá dochovaná písomná zmienka priamo o hrade pochádza z roku 1356. V dnešnom areáli sa prelínajú gotické, renesančné aj barokové časti. 🏰
My sme ale najprv zamierili do informačného centra a pokladne, kde nám pani v dobovom kostýme veľmi ochotne vysvetlila, čo sa ten deň kde koná. Vybrali sme si najprv expozíciu starých remesiel a kupeckého krámu. Počas pouti bola táto časť spolu s historickými sálami na prvom poschodí prístupná za dobrovoľné vstupné.
Vstup do zámku a nádvorie
A táto časť sa mi veľmi páčila. Boli tam vystavené veci spojené s rôznymi starými remeslami – od mäsiara, obuvníka či pekára až po prácu s drevom a látkami. Súčasťou expozície bol aj starý kupecký krám. Pri modrotlači nám pani v dobovom oblečení pekne vysvetľovala, ako sa látka týmto spôsobom vyrábala. A táto téma mi bola pomerne blízka. Študovala som totiž strednú odevnú školu v Strážnici a práve tam sme boli kedysi so školou na exkurzii v dielni modrotlače. Tak sa mi to po rokoch zase pripomenulo. 💙
V Strážnici funguje jedna z tradičných dielní modrotlače dodnes a samotná technológia modrotlače je od roku 2018 zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Expozícia starých remesiel a kupeckého krámu
Čo sú mrkvance a ako chutia?
Mrkvance sú tradičné kysnuté pečivo plnené sladkou náplňou z nastrúhanej mrkvy. Do náplne sa podľa receptu pridáva cukor a korenie a jednotlivé rodiny môžu mať samozrejme svoje vlastné recepty.
Na Vysočine sa kvôli drsnejšiemu podnebiu ovocinárstvu nikdy nedarilo tak, ako v teplejších častiach krajiny. Zato mrkva sa v okolí Polnej pestovala vo veľkom a práve obdobie jej zberu pripadalo na čas konania tunajšej septembrovej pouti. Svoju úlohu mohol zohrať aj fakt, že cukor býval v minulosti drahou surovinou a pre bežné vidiecke domácnosti nebol zďaleka tak dostupný ako dnes. Na sladenie sa preto využívali aj prirodzene sladké suroviny, medzi nimi bola práve aj mrkva. 🥕
Ako presne vznikol prvý polenský mrkvanec, dnes už asi nezistíme. Isté ale je, že z kysnutého pečiva plneného ochutenou strúhanou mrkvou sa postupne stala miestna špecialita, bez ktorej si dnes Mrkvancovú pouť v Polnej snáď ani nemožno predstaviť. Miestni tak z núdze vytvorili unikátnu regionálnu špecialitu.
Keď sme vyšli späť na nádvorie, samozrejme sme nemohli odísť z Mrkvancovej pouti bez toho, aby sme mrkvance ochutnali. A hneď pri jednom z prvých stánkov ich predávala pani. A práve tieto mrkvance mali označenie Regionálna potravina kraja Vysočina, ktoré získali práve tento rok, 2026. Vyrába ich v Polnej pani Jitka Drápelová. Bola som naozaj zvedavá, ako niečo také chutí. A mne to celé chuťou pripomínalo jablkový štrúdľa. Takže mne aj manželovi ten mrkvanec chutil. 🙂
Mrkvu by som tam možno ani nespoznala. Bolo to sladké, zaujímavé a dobré. Keď som sa pani spýtala, či si mrkvance môžem odfotiť, chcela vedieť prečo. Tak som jej povedala, že píšem blog a chcem o pouti napísať článok. A ona odo mňa hneď chcela adresu blogu, lebo aj ona rada cestuje. Takže si možno tento článok nakoniec naozaj prečíta.
Tradičné mrkvance
Remeselný jarmok na hrade a drevené hračky
Na nádvorí bolo niekoľko remeselných stánkov, posedenie, káva aj drobné občerstvenie. Mňa ale najviac zaujal jeden stánok s drevom. Predával tam starší pán – u nás na Morave by som asi povedala jednoducho „strýko”. 🙂
Bol priamo z Polnej a všetky tie drevené hračky a drobnosti vyrábal sám. Hovoril, že je to jeho koníček a že keby mal dať cenu za jednu hračku podľa toho, koľko hodín pri jej výrobe naozaj strávil, že by sa zákazník nedoplatil. A ja som si pri pohľade na tie hračky hneď spomenula na svoje detstvo, pretože som tiež mávala rôzne drevené hračky. Len ma potom mrzelo, že som sa ho zabudla opýtať na meno.
Kúpila som si od neho aspoň malú drevenú drobnosť, taký vyrezávaný stromček, aby som jeho prácu aspoň trochu podporila. Hneď vedľa ma zaujal aj ďalší stánok s bábikami a figúrkami z kukuričného listia – šustie. Výroba figúrok z neho patrí medzi tradičné ľudové remeslá.
Remeselný jarmok na hrade
Hradný parkán, dravce a výhľad na rybník Peklo
Potom sme sa šli prejsť za hrad, kde bola taká malá záhrada, ale vlastne to bol hradný parkán. Je voľne prístupný, sú tam voliéry s dravcami, vyhliadka a tiež veľmi pekné vyrezávané drevené lavičky. A hneď vedľa hradu je rybník Peklo, takže celé to miesto pri vode pôsobí veľmi pekne.
Hradný parkán s dravcami a rybník Peklo
Prehliadka hradu Polná a krásna Kunštátska sieň
O jedenástej sa práve chystala prehliadka hradu a prišli dve dámy v dobových kostýmoch. Tak sme sa k nim pridali a šli sme s nimi na poschodie. Slečna, ktorá tam bola návštevníkom nápomocná, bola veľmi sympatická a vedela o Polnej aj samotnom hrade naozaj veľa. Ochotne odpovedala na všetky otázky. Bola oblečená v dobovom kostýme a mala predstavovať Kateřinu z Valdštejna, ktorá bola dedičkou polenského panstva a manželkou Zachariáša z Hradca, ktorý vďaka sobášu v roku 1553 získal Polnú.
Interiér Kunštátskej siene a dámy v dobových kostýmoch
Najviac ma ale zaujala jedna nádherná sieň. Ja som si ju v hlave hneď pomenovala ako „tú zelenú”. 🙂
V skutočnosti je to Kunštátska sieň a tie krásne zelené ornamenty na jej stenách sú renesančné rozviliny pochádzajúce z prestavby v rokoch 1585 – 1586. Dnes sa práve v tejto sieni konajú aj svadobné obrady.
Interiéry zámku v Polnej
Všade som si tiež všímala postavené bábky a najprv som vôbec netušila, prečo ich je tam toľko. Až neskôr som zistila, že rok 2026 je pre bábkarov v Polnej výnimočný, pretože miestne bábkové divadlo totiž tento rok oslavuje 100 rokov od svojho založenia.
Celkovo nás vnútorné priestory hradu naozaj prekvapili. Zvonku by som vôbec nečakala, čo všetko sa vo vnútri ukrýva.
Historické zbierky a drobnosti
Stánky na Mrkvancovej pouti: od zámku až na Husovo námestie
Po prehliadke sme sa vydali od zámku smerom do centra. A tu sa začala tá pravá pouť. 🙂
Stánky pokračovali od zámockého areálu cez centrum až k Husovmu námestiu. A toľko stánkov som už naozaj dlho nevidela. Bolo tam snáď všetko možné a chvíľami som ani nevedela, kam sa pozerať skôr. Veľmi ma potešilo, že tam bolo aj množstvo výrobkov z Vysočiny a od menších výrobcov.
Stánky s jedlom a pochutinami
Samozrejme nechýbal ani klasický pútny tovar, ktorý poznáte skoro z každého trhu. Mňa zaujali napríklad knihy, bonsaje, ľalie, keramika, rôzne tašky alebo nádherné drevené veci. Videla som tam napríklad malé drevené stoličky s vyrezávanými ornamentmi a obrázkami a množstvo ďalších vecí, ktoré uvidíte na fotkách. Tentoraz som ale skoro nič nekupovala. Mala som iba malý batôžtek a nechcelo sa mi niekoľko hodín všetko nosiť. Tak som sa radšej len pozerala. 🙂
Stánky s remeselnými výrobkami
Koľko bolo na Mrkvancovej pouti ľudí?
Keď potom dávam fotky na blog, ľudia sa ma dosť často pýtajú: “A tam neboli žiadni ľudia?”
Boli. 😀
Na Mrkvancovej pouti ich bolo naozaj veľa. Ja sa len snažím, pokiaľ to ide, fotiť tak, aby na záberoch nebolo veľa ľudí. Niekedy si proste chvíľu počkám, kým sa miesto na pár sekúnd uvoľní, a až potom fotím.
Takže ak sa vám budú moje fotky z pouti zdať podozrivo prázdne, rozhodne to nie je tým, že by sme tam boli sami. 🙂
Jedlo, kolotoče a pútne atrakcie v Polnej
Na konci už začínala klasická pútna časť s občerstvením a atrakciami. Bolo tam naozaj veľa sladkostí a samozrejme aj osy, ktoré okolo nich lietali. Potom aj klasické pútne jedlá – langoše, zemiakové placky, klobásy, vyprážané rezance so zeleninou alebo mäsom a ďalšie vyprážané dobroty. Jeden pán tam pripravoval mäso priamo na ohni a to teda voňalo naozaj nádherne.
My sme si ale nakoniec nič nedali. V batohu sme mali pitie a ani jeden z nás nemal zrovna nejaký veľký hlad. A pretože sme vedeli, že o chvíľu sme zase doma v Jihlave, povedali sme si, že už pomaly pôjdeme späť k zámku.
Ešte sme samozrejme prešli okolo kolotočov. Bolo ich tam naozaj veľa a všimla som si dokonca dva autodrómy – teda dráhy s elektrickými autíčkami. 🎠
Husovo námestie, radnica a pútne atrakcie
Stojí Mrkvancová pouť v Polnej za návštevu?
Turistický vláčik mal cez obed prestávku od 12 do 13 hodiny, takže sme okolo štvrť na dve poobede išli zase späť od zámku na parkovisko k nášmu autu. A rovnako ako ráno bol vláčik úplne plný. O pár minút sme boli zase pri aute a mohli sme vyraziť domov.
Mrkvancová pouť v Polnej ma naozaj milo prekvapila. Čakala som klasickú pouť, ale nakoniec to bol oveľa pestrejší výlet – historický hrad, staré remeslá, modrotlač, ručne vyrábané drevené hračky, mrkvance, obrovské množstvo stánkov aj klasické pútne atrakcie.
A práve spojenie histórie, tradícií a obyčajnej pútnej zábavy sa mi na tom páčilo asi najviac.
Ak ste na Mrkvancovej pouti ešte nikdy neboli, určite môže byť pekným tipom na septembrový výlet na Vysočine. My sme boli radi, že sme sa tam tento rok konečne vydali. 🙂
A možno sa sem zase niekedy vrátime.
Poznáte Mrkvancovú pouť v Polnej? A ochutnali ste niekedy mrkvance? 🙂
Dobré vedieť
Kedy sa koná Mrkvancová pouť v Polnej?
Mrkvancová pouť sa tradične koná druhý septembrový víkend. V roku 2026 prebehla od 11. do 13. septembra. Presný termín a program je však dobré pred návštevou vždy overiť.
Čo sú mrkvance?
Mrkvance, respektíve mrkvánky, sú tradičné kysnuté pečivo plnené sladkou náplňou z nastrúhanej mrkvy. K Mrkvancovej pouti v Polnej neodmysliteľne patria.
Kde zaparkovať počas Mrkvancovej pouti?
V roku 2026 sme využili odporúčané záchytné parkovisko v areáli firmy Swoboda na Jihlavskej ulici. Odtiaľ do centra jazdil turistický vláčik. Organizácia parkovania sa však môže každý rok zmeniť, preto odporúčam pred cestou skontrolovať aktuálne informácie.
Čo je na Mrkvancovej pouti k videniu?
Okrem veľkého množstva stánkov a pútnych atrakcií môžete navštíviť hrad a zámok Polná, múzejné expozície, remeselný jarmok alebo ochutnať tradičné mrkvance.
Je Mrkvancová pouť vhodná aj pre deti?
Áno. Súčasťou pouti sú kolotoče, autodrómy a ďalšie pútne atrakcie. Zaujímavý môže byť pre deti aj turistický vláčik alebo návšteva hradu.
