Mesto, kde ožili večerníčky: Na výlete v poľskom Bielsku-Bialej
Výlet do poľského Bielska-Bialej, ktorému sa hovorí „Malá Viedeň“ – secesná architektúra, historické námestie a Rozprávkový chodník so sochami Bolka a Lolka.
Veľmi rada spoznávam nové miesta a vždy som nesmierne vďačná za každý výlet, na ktorý sa môžem vydať. Verím, že krásu možno nájsť takmer všade a že každé mesto má svoje vlastné neopakovateľné čaro. Náš ďalší výlet smeroval do Poľska, konkrétne do zaujímavého mesta Bielsko-Biała. Často sa mu hovorí „Malá Viedeň“ vďaka nádherným historickým budovám z čias Rakúsko-Uhorska, ktoré navrhli významní viedenskí architekti. Od českej hranice, konkrétne od Českého Těšína, je to kúsok cesty – necelých 40 kilometrov.
Cesta z Jihlavy a lacné ubytovanie
Z Jihlavy nás čakala cesta dlhá približne 320 kilometrov. Cestovali sme s rodinou, dvoma autami. S prestávkami na kávu, na pretiahnutie a na desiatu nám to zabralo asi päť hodín. Cesta prebehla celkom príjemne, ale po príchode sme už boli všetci dosť unavení z dlhej jazdy autom. 🚗
Ubytovanie sme si našli na Bookingu, na okraji Bielska-Bialej, v apartmánoch na ulici Bliska 33. Potrebovali sme, aby malo parkovanie pre dve autá a tiež dobrú cenu, a to sa nám podarilo nájsť. Lokalita bola neuveriteľne pokojná a obrovským plusom bolo súkromné parkovanie priamo pri objekte v cene. Ubytovali sme sa, dali si večeru a už sme nikam nešli, hlavne aj preto, že s nami cestovali aj starí rodičia.
Prieskum centra mesta
Druhý deň ráno, po raňajkách, sme sa chceli ísť pozrieť do centra mesta. Počasie síce nebolo úplne slnečné, ale vôbec nám to neprekážalo, pretože na objavovanie nových miest je chladnejšie počasie vlastne ideálne. Aby sme nemuseli do centra ísť autami a zložito riešiť parkovanie, vzali sme si Bolta. Ten je v Poľsku strašne lacný, prišli dve autá behom chvíľky a vysadili nás priamo v srdci mesta, takže sme sa mohli hneď vydať spoznávať jeho krásy.
Ako prvý sme uvideli naozaj vysoký kostol s obrovskou vežou. Je to Katedrála svätého Mikuláša (Katedra św. Mikołaja), jej veža sa týči do výšky vyše 60 metrov.
Katedrála svätého Mikuláša, dominanta Bielska-Bialej
Odtiaľ sme došli na hlavné námestie (Rynek), kde ma hneď zaujala stará kamenná studňa. Vyzerá tajomne, má na sebe kovanú mriežku. Tá studňa tam ale nestojí len tak na ozdobu – pri archeologických vykopávkach ju objavil tím odborníkov a pochádza až zo stredoveku, keď slúžila ako jeden z hlavných zdrojov vody pre staré mesto. 💧
Hlavné námestie Rynek so starou studňou a fontánami
Mesto rozprávok, kde ožívajú večerníčky
Pri prechádzke mestom ma na každom rohu začali fascinovať rôzne zaujímavé sochy a rozmýšľala som, čo to všetko vlastne znamená. Až neskôr som zistila celú tú nádhernú históriu. Bielsko-Biała je totiž kolískou poľského animovaného filmu. V roku 1947 tu vzniklo slávne Studio Filmów Rysunkowych (Štúdio kreslených filmov), v ktorom sa zrodili tie najznámejšie poľské rozprávky, ktoré bavili generácie detí po celej Európe. Napríklad slávne rozprávkové postavičky Bolek a Lolek.
Mesto vytvorilo úžasný Rozprávkový chodník (Bajkowe Bielsko-Biała) a vy tak počas prechádzky narážate na známe postavičky priamo v uliciach. Ako prvého sme stretli psíka Reksia pri fontáne. O kúsok ďalej pri vode nás pobavil lovec Pampalini, slávna postavička z rozprávky o popletenom lovcovi zvierat, ako práve prehovára bronzového hrocha.
Psík Reksio a lovec Pampalini z Rozprávkového chodníka
Na námestíčku s fontánou sa nedalo prehliadnuť vtipnú sochu žaby vo fraku, ktorá hrá na flaute a opiera sa nohou o sud. A hneď vedľa sedela ďalšia žaba s dáždnikom. Nie sú tam náhodou – stoja totiž priamo oproti slávnemu secesnému domu Kamienica pod Żabami (Dom U Žiab), kde bývala kedysi známa vináreň. 🐸
Žabie sochy pri fontáne oproti domu Kamienica pod Żabami
A čo ma o kúsok ďalej zaujalo, bol wawelský drak s kuchárom Bartolinim zo slávnej rozprávky Únos Baltazara Gąbku. Stojí priamo pri svojom oceľovom autíčku, do ktorého by si človek najradšej hneď sadol. Neďaleko si dokonca môžete prisadnúť na bronzovú lavičku priamo k Lechosławovi Marszałkovi, čo bol hlavný režisér a duchovný otec psíka Reksia. A vedľa neho je na lavičke vyrazený aj filmový pás. 🐶
Wawelský drak s kuchárom Bartolinim a lavička s Lechosławom Marszałkom
Strieborná kniha v parku a veľký príbeh mesta
Okrem rozprávok sme o kúsok ďalej v parku narazili na neuveriteľne zaujímavú vec – obrovskú striebornú knihu ležiacu na zemi, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako rozložený historický dokument z kovu. Táto pamätná socha tam leží ako pocta obyvateľom mesta a pripomína obrovský technický aj ľudský pokrok Bielska-Bialej v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Píše sa na nej o tom, ako tunajší ľudia zaviedli plyn, elektrinu, vodovod, jednu z najmodernejších telefónnych sietí svojej doby v regióne a dokonca aj elektrickú tramvaj. Je to dojímavý pomník všetkým, ktorí verili v pokrok a ľudskú prácu.
Pamätná strieborná kniha a pokojný park pri vode
Keď k tomu prirátate ešte nádherné celoplošné maľby na domoch (muraly), ako je napríklad obrovský čiernobiely mural goralského páru s ovečkou, uvedomíte si, koľko umenia toto mesto skrýva.
Mural goralského páru na štíte domu
Bielsko-Biała sa mi páčila a má úžasnú atmosféru, históriu aj svoje rozprávkové čaro. 🙂
A kam sme sa vydali ďalší deň na výlet? To sa dozviete v ďalšom článku. 😉
