Výlet bez plánu, vlastného auta a ubytovania: Pustevny, Radhošť, Rožnov pod Radhoštěm a ďalej
Dvojdňový výlet bez plánu a cieľa, bez auta: Pustevny, socha Radegasta, Radhošť, náročný zostup do Rožnova pod Radhoštěm a noc v moteli.
Tentokrát sme vyrazili len s batohmi. Bez rezervovaného ubytovania a vlastne aj bez poriadneho plánu, kde sa večer ubytujeme. 🙂
Manželov kamarát sa chcel ísť pozrieť na Pustevny, kde mal objednané ubytovanie, a nás napadlo, že sa s ním zvezieme. Prispejeme mu na naftu, pozrieme sa na Pustevny a potom sa jednoducho rozhodneme, čo ďalej, podľa toho, kam sa nám bude chcieť pokračovať. A tak sme jedno ráno vyrazili z Jihlavy. V batohu pár vecí, žiadne dohodnuté prespanie a pred nami dva dni, o ktorých sme vlastne vôbec netušili, ako budú vyzerať.
Prvá zastávka: Pustevny
Vďaka tomu, že mal kamarát objednané ubytovanie priamo na Pustevnách, vyrazili sme s ním autom až úplne hore. Pustevny sú známe horské turistické miesto v Beskydách, ktoré leží vo výške okolo 1018 metrov neďaleko hory Radhošť. Nejde teda o klasickú dedinu, ale skôr o horské stredisko, odkiaľ sa vyráža na výlety do okolia.
Sú známe hlavne svojimi farebnými drevenými stavbami, ktoré vyzerajú takmer ako z rozprávky. Najznámejšie sú Libušín a Maměnka, ktoré koncom 19. storočia navrhol architekt Dušan Jurkovič. Pri ich návrhu sa inšpiroval ľudovou architektúrou a valašskými prvkami. Celý areál Pusteven je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavý je aj samotný názov Pustevny. Pochádza od pustovníkov, ktorí v týchto miestach žili už v 18. storočí.
Libušín a Maměnka – secesné drevené stavby Dušana Jurkoviča na Pustevnách
Prešli sme sa medzi domčekmi, pozreli sa na lanovku a zašli aj k informačnému centru. Pri našej návšteve tam boli aj rôzne stánky a celkovo sa nám tam veľmi páčilo. Tie farebné stavby a okolité hory majú niečo do seba. ⛰️
Pustevny – lanovka a výhľady do beskydského kraja
Z Pusteven k soche Radegasta
Z Pusteven sme sa potom vydali k soche Radegasta. Trasa vedie smerom na Radhošť a Radegast stojí približne v jej polovici. Prvá časť nám pripadala dosť do kopca, ale potom sa nám už šlo lepšie. Socha pohanského boha Radegasta je jedným zo symbolov Beskýd. Jej autorom bol sochár Albín Polášek, ktorý pochádzal z Frenštátu pod Radhoštěm. Pôvodná socha bola na tomto mieste odhalená v roku 1931, dnes tu ale stojí jej odolnejšia žulová kópia.
Hrebeňovka na Radegast a Radhošť – socha, prírodná rezervácia a horský hotel pod vrcholom
Od Radegasta sme pokračovali ďalej na Radhošť. Hora Radhošť leží vo výške 1129 metrov a na jej vrchole stojí kaplnka svätého Cyrila a Metoda s drevenou zvonicou. Táto kaplnka bola dokončená v roku 1898 a zaujímavosťou je, že patrí k najvyššie položeným cirkevným stavbám v Českej republike. A tiež tam nájdete súsošie oboch vierozvestcov od sochára Albína Poláška. Je to jedno z najznámejších miest v Beskydách a tiež významné pútnické miesto.
Vrchol Radhoště – kaplnka svätého Cyrila a Metoda a vysielač
Tu sa s nami kamarát rozlúčil. Zašiel si na jedlo do reštaurácie Horského hotela Radegast a my sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Chceli sme totiž dôjsť až do Rožnova pod Radhoštěm. To sme ale ešte vôbec netušili, čo nás čaká.
Cesta dolu, na ktorú len tak nezabudneme
Z Radhoště sme sa vydali po červenej turistickej značke smerom na Rožnov pod Radhoštěm. Niekde po ceste sme mali odbočiť na lepšiu cestu, lenže sme túto odbočku nejako minuli. Možno aj kvôli tomu, ako vtedy okolitý terén vyzeral. Dnes už tam samozrejme môže byť všetko úplne inak. My sme ale skončili na dosť nepríjemnom zostupe plnom kameňov.
Stále sme klesali a po kameňoch sa šlo čím ďalej horšie. Po nejakom čase sa nám začali nohy úplne samy od seba triasť. Či únavou, dlhým klesaním alebo kombináciou oboch, neviem, ale bola to pre ne poriadna záťaž.
Keď sme sa dostali k rázcestníku Pod chatou Mír, rozhodli sme sa, že už ďalší podobný úsek ísť nechceme. Radšej sme si cestu trochu predĺžili a pokračovali obchádzkou po lepšej, hoci dlhšej ceste a ceste, než aby sme ďalej zostupovali horším terénom po červenej.
Kamenistý zostup z Radhoště, na ktorý len tak nezabudneme
Konečne civilizácia
Po nejakom čase sme konečne došli k občerstveniu s názvom Bouda u Kotulků v Rožnove pod Radhoštěm. Po tom zostupe to pre nás bola takmer malá záchrana. Dali sme si sladké pitie, došli na toaletu a hlavne si konečne na chvíľu sadli. A práve tu sme začali riešiť jednu dosť dôležitú vec.
Kde budeme spať?
Otvorili sme Booking a začali hľadať ubytovanie. V okolí už toho veľa voľného nebolo, ale nakoniec sme našli posledný voľný izbu vo Valašskom Meziříčí. V Sport Moteli Bečva. V moteli sme nikdy predtým nespali a priznávam, že som k tomu bola trochu skeptická. Mala som podobné miesta spojené skôr s niečím starším a nie príliš pekným a veľmi sa mi do toho nechcelo. Lenže cena bola dosť dobrá, iných možností veľa nebolo a povedali sme si, že to jednoducho skúsime. Izbu sme si objednali a mali sme aspoň istotu, že večer budeme mať kde spať.
Keď už sme boli v Rožnove…
Keď už sme sa dostali až do Rožnova pod Radhoštěm, bola by škoda vynechať Valašské múzeum v prírode. Jeho história siaha do roku 1925 a za jeho vznikom stáli predovšetkým bratia Alois a Bohumír Jaroňkovci. Postupne tu vzniklo Drevené mestečko, Valašská dedina a Mlynská dolina, kde sa človek môže pozrieť, ako sa na Valašsku kedysi žilo.
Prešli sme si areál medzi drevenými domčekmi a samozrejme sme neodolali ani frgáľom, ktoré tam predávali. Po celom tom chodení nám prišli vhod. Potom sme sa pomaly vydali na autobus. Ešte sme sa cestou zastavili v obchode, nakúpili si niečo na jedenie a odišli do Valašského Meziříčí.
Valašské múzeum v prírode – drevené chalupy, zvonica, studňa a nahliadnutie do interiérov
Naša prvá noc v moteli
Vo Valašskom Meziříčí sme vystúpili z autobusu, otvorili mapu v mobile a vydali sa pešo k nášmu ubytovaniu. Keď sme k nemu dorazili, moje obavy sa začali dosť rýchlo rozplývať. Už zvonku nevyzeralo vôbec zle.
Pán už na nás čakal a povedal nám, že sme mali práve šťastie. Naša izba už totiž bola objednaná, lenže pôvodný zákazník sa opil a zavolal, že nakoniec nemôže prísť. Myslel si, že ju už nikomu nepredá, a vtedy sme si ju objednali my. Dostali sme kľúče a šli sa pozrieť, kde vlastne tú noc budeme spať. A izba bola veľmi pekná. Dokonca mala aj malú terasu. Celé prostredie okolo sa nám páčilo a moja predstava o tom, ako asi bude vyzerať noc v moteli, vzala dosť rýchlo za svoje. 🙂
Dnes sa toto ubytovanie volá Sport Hotel Bečva a stále funguje.
Naša izba v Sport Moteli Bečva – lepšia, než som čakala
Pri moteli bolo tiež občerstvenie a my sme už mali po celom dni poriadny hlad. Boli sme unavení, boleli nás nohy a v tej chvíli sme naozaj neriešili, čo je a nie je zdravé. Objednali sme si snáď všetko, čo sa dalo. Hamburger, hranolky s cheddarovou omáčkou a slaninou a club sandwich. A všetko bolo výborné. Normálne podobné jedlá ani sladké pitie nejem, ale po tomto dni mi ten hamburger pripadal snáď ako najlepší hamburger, aký som kedy jedla. 🙂
Zaslúžená večera po náročnom dni na nohách
Potom sme už len sedeli, pozerali sa okolo seba, oddychovali a boli radi, že už nemusíme nikam chodiť. Ten deň sme už naozaj nič ďalšie nepotrebovali.
Druhý deň vo Valašskom Meziříčí
Ráno sme sa rozhodli, že než pôjdeme vlakom ďalej, pozrieme sa ešte trochu po Valašskom Meziříčí. Od ubytovania sme šli smerom do centra a časť cesty viedla popri Rožnovskej Bečve. Valašské Meziříčí leží na sútoku Rožnovskej a Vsetínskej Bečvy. Zaujímavé je aj to, že až do roku 1924 išlo o dve samostatné mestá – Meziříčí a Krásno.
Prechádzka popri Rožnovskej Bečve vo Valašskom Meziříčí
Došli sme až na námestie a zastavili sa aj pri zámku Žerotínovcov. Jeho história siaha do 16. storočia a dnes slúži predovšetkým kultúrnym účelom. V minulosti mal však najrôznejšie využitie a nejakú dobu v ňom bola dokonca ženská väznica. Na dlhšiu prehliadku mesta sme tentoraz čas nemali, pretože nás čakal ďalší vlak. Tentoraz do Hraníc.
Námestie a zámok Žerotínovcov vo Valašskom Meziříčí
Rýchla zastávka v Hraniciach
V Hraniciach sme mali nejaký čas do odchodu ďalšieho vlaku do Brna, takže sme ho nechceli stráviť len na stanici. Došli sme sa pozrieť na námestie a tiež k miestnemu zámku.
Historické centrum Hraníc – kostol, radničná veža a secesné domy
Hranice majú pekné historické centrum a práve zámok ma zaujal asi najviac. Jeho nádvorie totiž kryje presklená strecha, takže vnútri vzniklo svetlé átrium. Navyše sa tam dá normálne vojsť, pretože v budove dnes sídli mestský úrad. Toto mám na cestovaní rada. Niekedy človek príde do mesta len preto, že tam čaká na vlak, a nakoniec narazí na miesto, ktoré ho naozaj zaujme.
Zámok Hranice – veža, portál a presklené arkádové nádvorie plné svetla
Koniec nášho dobrodružstva
Z Hraníc sme pokračovali vlakom RegioJetu do Brna. Vo vlaku sme si dali niečo na jedenie a začali riešiť poslednú časť cesty domov. Manžel našiel na BlaBlaCare niekoho, kto mal práve ísť z Brna do Jihlavy, lenže kým sme jazdu stihli objednať, bola preč. BlaBlaCar funguje na princípe spolujazdy. Vodiči, ktorí niekam idú a majú v aute voľné miesta, môžu ponúknuť zvezenie ďalším ľuďom idúcim rovnakým smerom a spoločne sa tak podeliť o náklady na cestu. Ponúka ale aj vyhľadávanie autobusov a vlakov. Tentoraz nám to ale nevyšlo. Museli sme teda počkať na autobus RegioJetu do Jihlavy.
A tým naše malé dvojdňové dobrodružstvo bez poriadneho plánu a bez vopred dohodnutého ubytovania skončilo. Keď sme si potom spätne odmerali našu pešiu trasu z Pusteven cez Radhošť až do Rožnova pod Radhoštěm, vyšlo nám približne 13 kilometrov.
Za tie dva dni sme toho mali už naozaj dosť. Nohy boleli, na kamenistý zostup sme si ešte dlho spomínali a tiež sme zistili, že hľadať ubytovanie až počas cesty môže byť dosť zaujímavé. 🙂
Aspoň je dnes na čo spomínať. 🙂
A čo vy? Dokázali by ste vyraziť na dva dni len s batohom a bez dohodnutého ubytovania, alebo potrebujete mať pred cestou všetko naplánované?
Dobré vedieť
Aká dlhá je trasa z Pusteven na Radhošť?
Z Pusteven na Radhošť vedie približne štvorkilometrová trasa. Cestou sa prechádza okolo známej sochy Radegasta.
Ako ďaleko je z Radhoště do Rožnova pod Radhoštěm?
Značená trasa medzi Radhoštěm a Rožnovom pod Radhoštěm meria približne sedem kilometrov. My sme ale kvôli zvolenej ceste a obchádzke nachodili z Pusteven do Rožnova približne 13 kilometrov.
Čo vidieť v Rožnove pod Radhoštěm?
Jedným z najznámejších miest je Valašské múzeum v prírode. Tvorí ho niekoľko areálov, kde sa návštevníci môžu zoznámiť s tradičnou architektúrou, remeslami a spôsobom života na Valašsku.
Čo vidieť vo Valašskom Meziříčí?
Pri kratšej návšteve sa dá prejsť centrum mesta, námestie a pozrieť sa k zámku Žerotínovcov. Mesto leží na sútoku Rožnovskej a Vsetínskej Bečvy.
Čo je zaujímavého na zámku v Hraniciach?
Zámok v Hraniciach má renesančné arkádové nádvorie, ktoré je dnes zakryté presklenou strechou. V budove sídli mestský úrad a prízemie je voľne prístupné.
