Cestovateľský blog a realita: ako často naozaj cestujeme

Keď sa pozriete na môj blog, možno to vyzerá, že sme stále niekde na cestách. Jeden výlet, druhý výlet, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko… A človek by si mohol povedať, či sme vôbec niekedy doma. 🙂

Lenže blog vie trochu klamať.

Na každom výlete totiž naozaj veľa fotím. Niekedy možno až príliš. Z jednej cesty si tak prinesiem toľko fotografií, zážitkov a rôznych tipov, že z nej potom postupne vznikne niekoľko článkov. Takže kým na blogu ešte stále „cestujeme”, v skutočnosti už môžeme byť niekoľko týždňov doma a viesť úplne obyčajný život. A niekedy sme doma dokonca celé mesiace.

Prečo cez leto skoro nikam necestujeme

Možno to bude prekvapivé, ale práve cez leto väčšinou nikam na dovolenku ani na väčšie výlety nechodíme. S manželom totiž nemáme veľmi radi veľké horúčavy. A ja ich znášam asi ešte horšie ako on. Nedávno mi manželov strýko hovoril, že keďže pochádzam z južnej Moravy, myslel si, že som na horúčavy zvyknutá a mám ich rada. Tak som ho rýchlo vyviedla z omylu. 🙂

Pamätám si ešte z detstva, ako sme počas horúcich letných dní doma zaťahovali závesy, aby do bytu čo najmenej svietilo slnko. Mamina sa rôznymi spôsobmi snažila náš panelákový byt ochladiť a cez najväčšie horúčavy sme sa samozrejme ani nechodievali von. A dnes mám pocit, že horúčavy znášam možno ešte horšie ako vtedy. Cez leto preto skôr zostávame doma a snažíme sa aj viac pracovať. Aj preto, aby sme si potom mohli zase dovoliť niekam vyraziť.

Jednou z mála pravidelných letných ciest bývajú väčšinou dva dni na južnej Morave, odkiaľ pochádzam. Má to tam rád aj manžel, jeho rodičia a aj jeho teta so strýkom, ktorí chodia s nami.

A ja mám v auguste ešte jeden osobný dôvod, prečo sa tam vraciam. Chodievam položiť kvety na hrob a zapáliť sviečku mamine v deň, keď by mala narodeniny. 🕊️

Na jeseň vyrážame zase na výlety

Len čo veľké horúčavy skončia, začína sa pre nás oveľa príjemnejšie obdobie na cestovanie. Jeseň mám rada nielen kvôli jej farbám, ale aj preto, že sa dá zase oveľa príjemnejšie chodiť vonku. A keď k tomu vyjde pekné počasie, je to podľa mňa jedno z najkrajších období na výlety. Väčšinou preto vymyslíme nejaký jednodňový alebo dvojdňový výlet. A vôbec nemusíme chodiť ďaleko. Niekedy stačí vyraziť len kúsok od nášho mesta a človek objaví miesto, na ktorom ešte nikdy nebol. Napríklad ako nedávno v Polnej, o ktorej som tu na blogu tiež písala.

Práve takéto výlety mám rada. Nemusí to byť veľká dovolenka ani cesta stovky kilometrov ďaleko. Niekedy stačí jeden voľný deň, sadnúť do auta a pozrieť sa niekam, kde sme ešte neboli. A často je z toho nakoniec veľmi pekný deň. 🙂

V zime máme radi vianočné výlety

V zime je už našich ciest zase menej. Ale jedno obdobie si väčšinou nenecháme ujsť – vianočné trhy. Radi sa chodievame pozrieť do nejakého mesta na vianočnú atmosféru, svetielka, stánky a všetko, čo k adventu patrí. Aj taký jednodňový vianočný výlet je pre mňa príjemným spestrením zimy.

A potom už väčšinou začínam rozmýšľať, kam by sme mohli vyraziť po zime.

Na jar sa najviac tešíme na dlhšie cestovanie

Práve jar býva obdobím, keď máme po zime zase najväčšiu chuť niekam vyraziť. Niekedy je to skôr, inokedy neskôr. Veľa záleží od práce, počasia aj od toho, čo si zrovna vymyslíme. Tento rok sme vyrazili do Nízkych a Vysokých Tatier. Boli sme na Liptove a potom aj v poľskej Białke Tatrzańskej. O mnohých miestach z tejto cesty som už tu na blogu písala a možno pribudnú ešte nejaké články. Bolo tam veľmi pekne.

Hory mám totiž naozaj rada a sú jedným z miest, kam sa budem vždy rada vracať.

Cesta diaľnicou k zasneženým Vysokým Tatrám

✕ ❮

❯

Po takej dlhšej ceste potom väčšinou nasledujú hlavne kratšie a jednodňové výlety. A práve preto môže na blogu vzniknúť dojem, že sme stále niekde. Z jednej väčšej cesty mám totiž niekedy materiál na niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov písania.

Niektoré výlety plánujeme mesiace, iné len pár dní

Ani v plánovaní ciest nemáme žiadny pevný systém. Niektoré výlety začneme plánovať niekoľko mesiacov dopredu. Inokedy nás niečo napadne pár týždňov vopred a niekedy len týždeň pred odchodom. Ale ani to neznamená, že môžeme vyraziť kedykoľvek. Keď má manžel veľa práce a viac zákaziek, žiadne cestovanie sa proste nekoná.

Takže aj keď máme v tomto smere pomerne veľkú slobodu, naše výlety sa stále veľmi riadia prácou a tým, čo je práve potrebné urobiť.

Najčastejšie cestujeme autom, ale radi máme aj vlak

Najčastejšie vyrážame naším starým autom. Kým bude jazdiť, budeme jazdiť s ním. 🙂

Auto má pre výlety jednu veľkú výhodu – môžeme zastaviť, kde chceme, zmeniť plán a pozrieť sa aj na miesta, kam sa verejnou dopravou dostáva horšie.

Ale veľmi radi chodievame aj vlakom. Hlavne keď ideme do mesta alebo niekam, kde auto vlastne vôbec nepotrebujeme. A napríklad RegioJet má manžel rád ešte z jedného dôležitého dôvodu – môže si vo vlaku dať niečo dobré. 🙂

A ešte jedna vec možno niekoho prekvapí. Aj keď píšem cestovateľský blog, nikdy som ešte neletela lietadlom. Zatiaľ sme sa na všetky naše cesty dostali autom, vlakom alebo inak po zemi. Či sa to niekedy zmení? To sama neviem. 🙂

Rada cestujem, ale rovnako rada sa vraciam domov

Objavovanie nových miest mám veľmi rada. Ale aj keď ma cestovanie baví, rada sa aj vraciam domov. A možno si práve vďaka cestovaniu ešte viac uvedomujem, ako sa potom doma cítim dobre. Pre mňa totiž cestovanie neznamená len neustále byť niekde preč. Niekedy je to jedna dlhšia cesta za niekoľko mesiacov. Inokedy jednodňový výlet pár kilometrov od domova. Ale na každú ďalšiu cestu sa teším. 🙂

A ako to máte vy? Cestujete často, alebo vám stačí dovolenka raz za rok? 🙂